RETRO: Arctic Monkeys spravili Humbug

Tri a pol roka od fenomenálneho debutu prichádzajú Arctic Monkeys s treťou platňou. Vyzretejší a s ťažším zvukom.

Decká zo Sheffieldu na čele s frontmanom Alexom Turnerom vyrástli, vďaka dlhým vlasom sú v porovnaní s predošlými časmi takmer na nespoznanie. Na promo fotke, zachytávajúcej kapelu prechádzajúcu sa po ulici, má gitarista Jamie Cook na sebe tričko Black Sabbath. Až taká hudobná zmena?

Zvukovo sa naozaj posunuli – niežeby teraz hrali metal, no už po prvom vypočutí novej platne je jasné, že zvuk je hutnejší, zložitejší, kompozície prepracovanejšie. Čo však Arktikom zostalo, je Turnerova unikátna schopnosť skladania textov a tiež nie vždy jednoduché dešifrovanie jeho veršov.

Produkciu platne Humbug (Domino Records) si rozdelili Josh Homme, líder Queens Of The Stone Age, ktorý si v niektorých skladbách aj zaspieval a doplnil ich svojou hrou na gitare, a James Ford zo Simian Mobile Disco. Ford produkoval aj predošlý album Favourite Worst Nightmare či debut side-projektu Alexa Turnera a Milesa Kanea The Last Shadow Puppets. Všetky nahrávky vznikli v Amerike, popri Los Angeles a New Yorku aj v štúdiách Rancho De La Luna na púšti Mojave v juhovýchodnej Kalifornii. S nápadom nahrať časť pesničiek práve tam prišiel Homme, ktorého domáca kapela sa niekoľkokrát ocitla na pódiu spoločne s Arctic Monkeys a inšpiráciu jej zvukom možno vystopovať aj na tejto platni.

arctic_monkeys_wallpaper_all_members_well_dress_upHutnosť nového soundu sa na poslucháča vyvalí hneď v úvodnej skladbe My Propeller. Ide z nej pocit, ktorý potvrdia ďalšie pesničky – Arctic Monkeys už nehrajú priamočiary punk ani jednoduché pesničky, vystriedala ich väčšia rocková temnota, obkolesená mohutnými bicími a komplikovanejšími vyhrávkami. To sa dalo tušiť už z prvého albumového singla Crying Lightning. Keď sme pri tých singlovkách: zaujímavejšia a originálnejšia je tá druhá – Pretty Visitors. Nielen vďaka tomu, že v nej Alex Turner okrem spevu hrá aj na organe. V pesničke sa strieda rýchle hranie a Turnerove rýmovanie s pomalými, vďaka spomínanému organu tichými, pokojnými, miestami až meditatívnymi polohami. Tie však nedostanú veľký priestor, prehluší ich opäť ostrá dávka bicích a chvejúcich sa gitarových riffov.

Na platni je aj jedna ľúbostná skladba (Cornerstone), jediná, ktorá sa spoza zvuku ostatných pesničiek značne vymyká. Časopis Rolling Stone o nej píše ako o jedinečnej pesničke s textom o stretávaní dievčat, ktoré Turnerovi pripomínajú niekoho, na koho by najradšej zabudol. Dosť diskutabilné je však tvrdenie magazínu, že Turnerov spev má blízko k Morrisseyho prejavu. Nie je tu utrápenosť typická pre britského barda, je to skôr vydarená ukážka toho, že Turner a jeho spoluhráči vedia urobiť i kvalitne znejúcu popovú vec.

Desať albumových trackov ozvláštnili tri bonusy – jeden z nich vyšiel na iTunes a dva na trhu určenom japonským poslucháčom. Tu zaujme predovšetkým cover Nicka Cavea And The Bad Seeds Red Right Hand, posunutý do úplne inej polohy. Čo však spája pôvodné skladby na novej platni je vyzretejšie hranie a schopnosť ponoriť sa do komplikovanejších zvukových zákutí, ktoré v sebe ukrývajú množstvo starostlivo cizelovaných detailov. Arctic Monkeys sa posunuli k náročnejšiemu hraniu a svojich poslucháčov nútia k pozornejšiemu počúvaniu. Suverénnosť, s akou hrali od začiatku, zostala. A to je lákavé aj na treťom albume.

cropped-rm_logo.pngMatej Lauko (písané pre týždenník .týždeň)

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

w

Connecting to %s