Fleet Foxes na treťom albume pokračujú vo veľkolepých harmóniách

Z niekdajšej kolísky grungeu, amerického mesta Seattle, pochádzajú aj indie-folkoví Fleet Foxes – kapela vedená spevákom a textárom Robinom Pecknoldom. Do povedomia sa dostali okolo roku 2008, keď vydali EP Sun Giant a tiež eponymný debut. Na debute Fleet Foxes poslucháča zoznámili so svojou tvorbou plnou harmónií a zahĺbeného spevu, z pamätných skladieb, ku ktorým sa mnohí radi vrátia dodnes, sú najznámejšie White Winter Hymnal či Your Protector.

Teraz vydávajú Fleet Foxes svoj tretí album Crack-Up. Zvukovo nejde o posun vpred, kapela ostáva naďalej verná svojim komplikovaným aranžmánom, spojeniam klavíra so sláčikmi či 12-strunovými gitarami a spomínaným košatým harmóniám, tvoriacim jedinečný a originálny zvuk. Pecknoldove žalospevy a orchestrálna majestátnosť ďalších muzikantov dávala už na predošlých nahrávkach Fleet Floxes do pozície kapely, ktorej zvuk si zaručene nespletiete so žiadnou inou. Je to tak aj teraz: skoro deväťminútová skladba Third of May / Ōdaigahara uzrela svetlo sveta už v marci tohto roka, ako prvá z nových skladieb. Patrí do kategórie typických skladieb od typických kapiel zastupujúcich žáner: teda americký nezávislý folk alebo, možno presnejšie, do kategórie hudby, ktorej sa kedysi hovorilo americana.

Napriek tomu, že o zvukovom posune od čias predošlých platní sa v prípade tej najnovšej hovoriť príliš nedá, aj s tretím albumom majú Fleet Foxes šancu potešiť tých, čo radi počúvajú harmónie tvorené gitarou a spevom, no ako sme pri tejto kapele zvyknutí, obohatené o pestrú kolekciu ďalších nástrojov. Aj samotné hlasy sú chápané ako svojbytné nástroje, v ódach od Fleet Foxes často počujeme viachlasy, kedže lídrovi spevácky vypomáhajú aj ostatní spoluhráči. Zo samotných nástrojov je to mandolína, klávesy, basgitara, husle či saxofón.

Zvuk albumu Crack-Up evokuje konceptuálnosť, piesne nadväzujú jedna na druhú aj názvami, a tak je ťažké zdôrazniť konkrétne niektoré z nich. Jedenásť nových skladieb dáva dokopy jednoliaty celok, s istou dávkou patetickosti, aká nechýba ani týmto pesničkám, by sa dalo hovoriť o zvukovom dobrodružstve pri počúvaní a o objavovaní dosiaľ nespoznaných zákutí (nezávislého) folku. Je to pútavé najmä vďaka veľkoleposti týchto skladieb, často skáčucich z jednej polohy do druhej, meniacej aranžmány, doplňujúcej nové nástroje a spevy. Zrejme to je najväčší prínos kapely, ktorá nebyť pridaných kvalít v podobe garantujúcej jej charakteristický trademark, by mohla pesničkami aj neskutočne nudiť. V prípade Fleet Foxes to našťastie stále funguje.

cropped-rm_logo.pngMatej Lauko

Fleet Foxes: Crack-Up (Nonesuch 2017)

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

w

Connecting to %s